12,00
Skladom

-
+

Je všeobecný symbol životnej sily, večného života a nesmrteľnosti

Vo viacerých mýtoch a náboženských príbehoch hraje dôležitú úlohu strom. Mýtus o Strome života bol a je známy vo všetkých kultúrach. Uctievali ho ľudia po celom svete od najstarších dôb - v starovekom Blízkom východe, v predkolumbovskej Amerike, v starej Číne, Indii, na chladnom severe, ale aj v Európe. Je označovaný aj ako Strom poznania, Kozmický strom,  Strom sveta (Arbor mundi) alebo všeobecne mýtický strom či posvätný strom. Ročný cyklus, hlavne u listnatých stromov, bol analógiou života a umierania, symbolom vzkriesenia a reprodukcie. Strom života tak predstavoval plodivú silu prírody.

Motív posvätného stromu môžeme nájsť už v mytológii starého Sumeru, Babylonu a Asýrie. Štylizované stromy sú často zobrazované v mezopotámskom umení od prehistorických čias až po novobabylonské obdobie. Od 2. tisícročia pred n.l. už bol symbol stromu s náboženskými motívmi používaný po celom Blízkom východe vrátane Egypta, Grécka a u Indov. Stvárnenie Stromu života sa dochovalo aj v stredoeurópskom umení už od doby bronzovej, a potom aj v dobe rímskej a staroslovanskej. Strom zvykne byť často umiestnený na vyvýšenom mieste a je obklopený zvieratami, či nadprirodzenými bytosťami.

Význam pôvodného motívu doposiaľ nie je celkom známy, je však spojovaný so Stromom života, ktorý je známy v hebrejskom, kresťanskom, moslimskom a buddhistickom náboženstve.

Dôležitú rolu zohráva "Svetový strom" / "Strom predkov" / "Strom života" a pod. v šamanizme sibírskych národov. Pri iniciačných obradoch vystupuje budúci šaman po strome do neba, či iných svetov. Strom totiž môže v sebe niesť bránu do iných realít. V Hebrejskej Biblii nachádzame motív "Stromu života" a "Stromu poznania" už v prvej knihe Genesis. Tieto stromy nechal boh Yahweh vyrásť uprostred Rajskej záhrady. Ovocie stromu života malo zaručiť večný život. Po tom ako Adam a Eva jedli zo stromu poznania dobra a zla, Boh ich vyhnal z rajskej záhrady, aby nejedli aj z tohto stromu. Podľa niektorých, sa mohlo jednať aj o jeden jediný strom.  Taktiež v kresťanskom Novom zákone môžeme nájsť "Strom života" a to v poslednej knihe - Zjavenie. V kultúrach Blízkeho východu bol mystický strom spojovaný s hadom, ktorý reprezentoval život. Had so svojou schopnosťou zbavovať sa starej kože, bol odpradávna vnímaný ako symbol večne obnovujúceho sa života. V babylonskej verzii Eposu o Gilgamešovi, had ukradol hlavnému hrdinovi rastlinu života.  Had bol symbolom mezopotémskeho Boha Ningishzidda. Na viacerých zobrazeniach ho môžeme vidieť so Stromom života a s dvoma prepletenými hadmi. Sumerský mýtus "Strom Chuluppu" hovorí o strome, ktorý bol vyvrátený južným vetrom a odniesla ho rieka. Bohyňa Inanna strom vylovila a zasadila do svojej záhrady, aby si z neho neskôr nechala zhotoviť svoj trón a lože. V koreňoch stromu si však urobil svoje hniezdo had a v jeho konároch vták Anzu (démon). V kmeni sa usídlila veterná žena Lilith. Hada nakoniec zabil Gilgameš, vtáka a ženu vyhnal. Starobabylonský mýtus Etana popisuje súžitie hada a orla v mohutnom strome. Had sídlil v koreňoch, orol v korune. Jedného dňa zožerie orol hadovi mláďatá. Za trest sú mu zlomené krídla a je hodený do jamy. Orla vyslobodí kráľ Etana a spoločne s hadom potom hľadajú rastlinu zrodenia. Tá umožní Etanovej žene porodiť dieťa bez bolesti. 

Lesy postupne ubúdajú a nájsť vo voľnej prírode silný, urastený strom je stále vzácnejšie. Strom sa stáva symbolom ochrany prírody. Ľudia, ktorí stratili úctu a lásku k stromom, ju dnes opäť v sebe prebúdzajú. Uvedomujú si stále viac, ako je život spojený so životom stromov. Strom poskytol ochranu prvému človeku a pokiaľ tu budú stromy, bude aj život znesiteľný. Veď v tieni stromu môžeme hľadať pokoj a odpočinok. 

Tento krásny náhrdelník je z pozinkovaného kovu striebornej alebo bronzovej farby, má nastaviteľné zapínanie: 46 - 51 cm. Prívesok v tvare Stromu života je vykladaný českými minikrištáľmi. Priemer prívesku je približne 22 mm.

Napísať hodnotenie

Poznámka: HTML kódy nebudú použité!
    Zlé           Dobré